vitajte na našej stránke
cieľ je cesta, cesta je cieľ.
Hviezdoslav Z temena hôr
Ó, Bože, veď si krásnym stvoril svet vôkol šíry, ďaleký! I tmavú zem si v svetlo vnoril, v hviezd družstvo vradil naveky.
V tom svetle, hľa, jak pekne hrá si – jak letí sivým obzorom: až vlajú lesy, jej to vlasy, znie peruť vtáčím švitorom.
Vzduch strieborný jak závoj tenie, a rieka jak jej drieku pássa jaše; vlnot zo zelene: to nádherná jej suňa zas.
A parta drahokamy skvie sa, a veniec splýva ňadrami; tak spechá, hľadiac na nebesá modrými mora okami.
Kam uberá sa, kam tak chváta jak v mladuchinom prepychu, kam? – K tebe, slnko, do objatia, hej, k tebe, svojmu ženíchu!
A v choboť lásky doplávala už iste, lebo ohlasom v tom zahučalo k bralu z brala: Ó, ako veľmi šťastná som!
Ó, krásny je tvoj azúr, Bože, no krásny i ten zemský kraj: že človek, nech len chce, vždy môže nájsť na ňom stratený svoj raj.
Ach, človek radšej raja stratu má, Bože! – Či ho nezhubíš? Zem obracia on na Golgatu, umučiť brata stavia kríž…
(1893)